Ráno
V okamihu sa ešte na sekundu zjaví jemná pavučina zahmlene veselých obrázkov mĺkveho podvedomia, ktorú za vtáčieho spevu pomaly strhávajú z očí nohy drzých lúčov.
Vychádza Slnko. Je ráno. Hlási sa nový deň.
Teplými rukami pretriem zobúdzajúcu sa tvár, ponorenú do kvetinovej záhrady saténu, čo príjemne hladí ružové líca a mazná sa s predstavami o ďalšom vydarenom dni.
Premýšľam. Aký asi bude? Čo ma dnes čaká?
Sedím v dôvernom objatí hrejivého posteľového kráľovstva, čo pradúc okupuje hladná mačka a dívam sa von. Okenná scenéria prináša triezvy pohľad na realitu dneška, na nový začiatok.
Pôsobivá synergia ranných vnemov. Jemné vibrácie myšlienok. Tiché súznenia so svetom.
Vkĺznem do mäkkého klbka papučového pohodlia a vydávam sa za tajomstvami malej čajovej krabičky. Vyberám si známu príchuť rána, čo nezvrtne sa prudko, ako podpätky tanečnice na kolísavých vlnách vášnivého tanga.
Nechám sa unášať. Nedbám. Mlčím.
Ako tajný tromf do uší vkĺznu obľúbené tóny piesne, čo sa zakrádajú vôňavým chrámom môjho bytia, jak omamná aróma čajového kvetu, ktorý sa pokojne usadil v obecenstve, aby rozkvitol.
Prospieva tvár, telo, myseľ aj duša.
V harmónii melódií a rituálneho tanca všedných dní prenechávam chvíľu dávnemu životabudiču, nech ostražito prizve všetky moje zmysly k spleti skrytých nástrah.
Dokonalé seba uvedomenie. Triezvy pohľad. Jasný úsudok.
Cez ucelený rovný obraz v zrkadle zľahka vkĺznem do obľúbených šiat, až sa v symfónii klopkajúcich topánok a chytľavej piesne na perách s vábivými šminkami v tvári vydám naproti jedinečnej kráse a nepredvídateľnosti obyčajnej existencie.
